NÁVRH NA ZRUŠENIE ÚČASTI SPOLOČNÍKA V SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÍM

(§ 148 ods. 1 obch. Zák.)

(viac info, poplatky a postup: likvidácia, odkúpenie sro, zrušenie sro)

Mestský súd v [   ] [   ] PSČ [   ] [   ]

Navrhovateľka: [   ], [   ], [   ]

Odporkyňa: [   ],, [   ], [   ], PSČ [   ]

o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti podľa § 148 ods. 1 obch. zák.

I.

Spoločenskou zmluvou zo dňa. . . . . . . . . . . . . . . . . . založili spoločníci pán [   ], bytom [   ], pán [   ], bytom [   ], [   ] a pani [   ], [   ], [   ], [spoločnosť], sro Obvodný súd pre [   ] uznesením z. . . . . . . . . . rozhodol o povolení zápisu spoločnosti do obchodného registra.

Dôkaz: Spoločenská zmluva zo dňa. . . . . . . . . . . . . . . . .

Uznesenie Mestského súdu v [   ] z. . . . . . . . . . č. j.. . . . . . .

II.

V dňoch [   ] a [   ] sa konali pravidelné rokovania valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti. Na tieto rokovania som nebola pozvaná a nebol mi ani zaslaný zápis z rokovania, a to napriek tomu, že som dňa [   ] doporučeným listom adresovaným spoločnosti upozornila, že prípadné zvolanie jesenného valného zhromaždenia bez mojej účasti budem považovať za dôvod pre zrušenie mojej účasti v spoločnosti súdom .

Dôkaz: výsluchom [   ] a [   ],

kópia listu z [   ] a dokladom o jeho odoslaní,

zápisy a zoznamy prítomných z rokovania valných zhromaždení dňa [   ] a [   ]

III.

Vylúčenie z účasti na valných zhromaždeniach spoločnosti považujem za dôvod pre zrušenie mojej účasti v spoločnosti [   ] sro, Bratislava, a preto navrhujem, aby Mestský súd v [   ] vydal toto

u z n e s e n ​​i e:

Účasť [   ], [   ], [   ], v spoločnosti [   ], sro, so sídlom [   ], [   ], sa zrušuje.

Odporkyňa je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške. . . . EUR.

V [   ] dňa. . . . . . . . . . .

… …………………. Podpis

[   ]

Možnosti ukončenia účasti spoločníka v spoločnosti

Ak spoločník chce ukončiť svoju účasť v spoločnosti, môže túto situáciu riešiť:

  • prevodom obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu,
  • dohodou so všetkými zostávajúcimi spoločníkmi,
  • ukončením svojej účasti súdom.

Vo výnimočných prípadoch by mohol byť spoločník zo spoločnosti vylúčený, a to:

  • valným zhromaždením,
  • súdom.

Účasť spoločníka v spoločnosti zaniká tiež na základe týchto skutočností (§ 148 ods. 2 OBZ):

  • vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka,
  • zamietnutie insolvenčného návrhu pre nedostatok majetku,
  • právoplatné nariadenie výkonu rozhodnutia postihnutím obchodného podielu spoločníka v spoločnosti,
  • vydanie exekučného príkazu k postihnutiu obchodného podielu spoločníka v spoločnosti po právoplatnosti uznesenia o nariadení exekúcie.

Zánik účasti prevodom obchodného podielu je jediný spôsob, kedy odchádzajúcemu spoločníkovi nenáleží výplata vyrovnacieho podielu. Prevodom obchodného podielu nemusí nutne zaniknúť účasť spoločníka v spoločnosti – možno previesť len časť súčasného obchodného podielu a zmenšiť tak jeho veľkosť.

Za trvania spoločnosti nemôže z nej spoločník vystúpiť jednostranným prejavom vôle (napr. Výpoveďou). Nejaký postup, ako sa účasti na spoločnosti zbaviť, však musí byť spoločníkovi umožnený (výnimkou je jednočlenná spoločnosť). Touto možnosťou je § 148 ods. 1 OBZ, ktorý spoločníkovi umožňuje navrhnúť súdu zrušenie svojej účasti v spoločnosti. OBZ túto možnosť všeobecne podmieňuje tým, že na spoločníkovi nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. V tejto otázke bolo napr. Rozhodnuté, že porušenie zákazu konkurencie iným spoločníkom nie je dôvodom na zrušenie účasti v spoločnosti podľa § 148 ods. 1, že ním naopak je napr. Nerealizácie predmetu podnikania uvedeného v spoločenskej zmluve atď. Ako ďalšie dôvody sa uvádza napr. staroba či choroba, zmena bydliska, ktorá sťažuje podstatným spôsobom jeho kontakt so spoločnosťou, trestný čin, ktorý voči nemu alebo osobám mu blízkym spáchal iný spoločník, diskriminácia zo strany ostatných spoločníkov.

Podobne sa môže domáhať dedič obchodného podielu svojho práva na ukončenie svojej účasti v spoločnosti súdom podľa špeciálnej úpravy v § 116 OBZ. Pretože je táto možnosť podmienená tým, že na dedičia obchodného podielu nemožno spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom, jedná sa pravdepodobne o duplicitu § 148 ods. 1 OBZ.

Vylúčenie spoločníka valným zhromaždením pripadá do úvahy len u spoločníka, ktorý neuhradil svoje záväzky z titulu svojich vkladových a príplatkových povinností – predovšetkým by sa jednalo o prípad, keď spoločník plne neuhradil svoj ​​peňažný vklad do základného imania spoločnosti.

Vylúčenie spoločníka súdom by pripadalo do úvahy len v prípade závažného porušenia povinností spoločníka. K vylúčeniu môže dôjsť len vtedy, ak neplní spoločník svoje povinnosti spoločníka – ak ide teda o spoločníka, ktorý je zároveň konateľom, nemôže byť porušenie povinností konateľa dostatočným dôvodom pre vylúčenie spoločníka. Prakticky by vylúčenie spoločníka súdom mohlo pripadať do úvahy napr. Vtedy, ak by sa spoločník zaviazal v spoločenskej zmluve na výkon určitej činnosti pre spoločnosť a túto by neplnil. Vylúčenie spoločníka súdom by snáď mohlo pripadať do úvahy v prípade, kedy by spoločník svojou neúčasťou na valnom zhromaždení blokoval napr. Zúčtovanie.

Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti inak ako prevodom obchodného podielu, vzniká spoločníkovi vždy právo na výplatu vyrovnacieho podielu. Ak zanikne účasť spoločníka vyhlásením konkurzu na jeho majetok, stáva sa súčasťou majetkovej podstaty v zmysle § 206 a § 228 zákona č. 182/2006 Zb. Insolvenčný zákon, v platnom znení, síce obchodný podiel, ale tento sa transformuje v právo na výplatu vyrovnacieho podielu.

Vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka nedochádza k zániku účasti u jednočlenné spoločnosti. Naproti tomu v prípade vydania exekučného príkazu k postihnutiu obchodného podielu účasť spoločníka v spoločnosti zaniká, aj keď sa jedná o jednočlennú spoločnosť – ako potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 31. 10. 2006, sp. zn. 29 Odo 850/2006, tento postup však nebráni prevodu uvoľneného obchodného podielu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu z 27. 11. 2005, sp. zn. 29 Odo 393/2005, uverejnenom v časopise Súdna judikatúra číslo 5, roč. 2006, pod č. 70, je cieľom úpravy zániku účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku vydania exekučného príkazu k postihnutiu obchodného podielu zabezpečiť, aby bola pohľadávka oprávneného, na ktorej uspokojenie bol vydaný exekučný príkaz na postihnutie obchodného podielu, uspokojená čo najrozumnejším spôsobom. Takýmto spôsobom je nepochybne výplata vyrovnacieho podielu spoločníka. (Je to tak preto, že ak by zákon upravoval exekúcii predajom obchodného podielu, nemožno zabezpečiť, aby sa tento podiel vydražil, pri postihnutí obchodného podielu však musí spoločnosť v zákonom stanovenej lehote naložiť s uvoľneným obchodným podielom spôsobom určeným v § 113 ods. 5 a 6 OBZ vyplatiť vyrovnací podiel, prípadne podiel na likvidačnom zostatku.) K tomu je potrebné, aby účasť spoločníka v spoločnosti zanikla.

Úprava § 148 ods. 2 OBZ ukazuje, že finančné problémy spoločníka môžu byť sprostredkovane prenesené na spoločnosť – tej môže vzniknúť povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel, k čomu nemusí mať vždy voľné finančné zdroje.